Anna Záborská pre Postoj: “Európske pravidlá musia platiť aj pre Rakúsko”

Bratislava, 13. apríl 2019

Blog Anny Záborskej pre Konzervatívny denník Postoj

Európske pravidlá musia platiť pre každého. Ak sa raz dohodneme, že zabezpečíme vonkajšie hranice Únie a zrušíme hraničné kontroly na tých vnútorných, nemôžeme tolerovať, ak ich náš sused potichu znovu zavedie.

Žiaľ, presne to urobilo Rakúsko. Nenápadne zaviedlo intenzívne policajné kontroly slovenských autobusových liniek v prihraničnom pásme, ktoré spôsobujú až polhodinové meškania pravidelných spojov.

Na odstavnom parkovisku pri diaľnici A2, neďaleko obce Bruck an der Leitha, často vidieť čakajúce autobusy medzinárodných liniek vypravené z Bratislavy a smerujúce na viedenské letisko, do Viedne a niektoré aj ďalej. Kontrola prebieha tak, že policajní úradníci vyzbierajú od všetkých cestujúcich pasy a občianske preukazy a odídu s nimi do malej budovy, v ktorej majú svoje pracovisko. Po zhruba desiatich minútach sa vrátia, aby doklady odovzdali ich majiteľom. Ak je všetko v poriadku, autobus môže pokračovať v ceste.

Samozrejme, každý členský štát Európskej únie má právo vykonávať policajné kontroly, vrátane preventívnych. V schengenskom priestore, do ktorého patrí Rakúsko aj Slovensko, však takéto kontroly nesmú mať v praxi rovnaký účinok, ako hraničné. To potvrdil aj Súdny dvor Európskej únie.

Štáty majú tiež právo zaviesť dočasné hraničné kontroly v prípadoch, kedy je ohrozená bezpečnosť ich obyvateľov. Stačí, keď tento krok oznámia Európskej komisii spolu so zdôvodnením. V súčasnosti vykonáva takéto hraničné kontroly šesť členských štátov a Rakúsko je jedným z nich. No oficiálne ich zaviedlo len na svojej vnútornej hranici s Maďarskom a Slovinskom, pričom ako dôvody sú uvedené obavy z hrozieb súvisiacich s významným sekundárnym pohybom migrantov.

Podľa informácie na stránke Komisie Rakúsko hraničné kontroly na slovensko-rakúskej hranici nezaviedlo. Ale z toho, ako cestujúci slovenských autobusov popisujú priebeh policajných kontrol je zrejmé, že sa ničím nelíšia od bežnej kontroly na akú sme zvyknutí napríklad pri návrate z Chorvátska, ktoré zatiaľ nie je v schengenskom priestore. A počet kontrolovaných autobusov dokazuje, že nejde o žiadne náhodné previerky, ale o systematický monitoring v prihraničnom pásme. Presne taký, aký je cieľom hraničnej kontroly.

Preto som sa obrátila na Európsku komisiu s písomnou otázkou, v ktorej požiadala o preskúmanie zákonnosti častých kontrol rakúskej polície zameraných na slovenské autobusy.

Spýtala som sa v nej, či postup rakúskych orgánov nemá rovnaký účinok, ako zavedenie hraničnej kontroly. Nevidím totiž žiaden rozdiel medzi hraničnou kontrolou, ktorá je v schengenskom priestore zakázaná, a systematickou kontrolou slovenských autobusov na vyhradenom kontrolnom stanovišti vzdialenom len 20 km od slovensko-rakúskych hraníc. Zároveň som Komisiu požiadala, aby oznámila, aké kroky podnikne, aby zabezpečila dodržiavanie schengenských pravidiel aj v takýchto prípadoch.

Ak totiž niektorý európsky štát nedodržiava spoločné pravidlá, treba to nahlas povedať, a to aj vtedy, keď je to náš dobrý sused.

Link na blog

Europošta Anny Záborskej

Vyplňte, prosím, Vašu emailovú adresu: